Odpadové hospodárstvo, EMS audit, manažment rizík ...

8. 04. 2015, ADMIN

Prezident SR Andrej Kiska dnes dal svojim podpisom zelenú novému zákonu o odpadoch. Ministerstvo životného prostredia chce zákonom priblížiť Slovensko k smerniciam a štandardom Európskej únie. Zákon začiatkom decembra v rámci vnútrokomunitárneho pripomienkového konania odobrila aj Európska komisia. Rozhodovanie o tom, či prezident tento zákon podpíše alebo ho vráti Národnej rade SR s pripomienkami však podľa prezidenta nebolo jednoduché, keďže v zákone zistil viacero nejasných ustanovení, ktoré však nezakladajú dôvod na vrátenie zákona ako celku. Napriek tomu sú tak významné, že na ne upozorňuje. K sporným paragrafom patrí napríklad ustanovenie, ktoré ukladá obci povinnosť uhradiť náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne. Snahu vytvoriť pre organizácie zodpovednosti výrobcov nástroj, ktorým by sa mohli brániť proti príliš vysokým cenám za triedený zber odpadu prezident chápe, napriek tomu však považuje spôsob, akým to zákon rieši za rozporuplný. Zmluva o fungovaní Európskej únie totiž ustanovuje zásadu, podľa ktorej náhradu škody hradí znečisťovateľ. Kiska upozorňuje aj na to, že cieľom smernice Európskeho parlamentu o obaloch a odpadoch z obalov je zabezpečenie funkčného vnútorného trhu tak, aby sa odstránili prekážky v obchodovaní a narušenie a obmedzenie hospodárskej súťaže v Európskej únii. Schválený zákon pritom podľa prezidenta môže predstavovať niekoľko rizík pre hospodársku súťaž na trhu. Získanie exkluzívnej zmluvy s obcou jednou organizáciou podľa prezidenta negatívne ovplyvňuje schopnosť konkurenčnej organizácie zmluvne zabezpečiť dostatočný objem zberu, čo môže obmedzovať reálnu súťaž na relevantnom trhu. Po počiatočnom rozdelení trhu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov môže princíp „jedna obec - jedna zmluva“ predstavovať natoľko závažnú bariéru, že možnosť prípadného vstupu nového subjektu na trh bude obmedzená, rovnako ako vzájomná súťaž existujúcich. Prezident dospel k záveru, že tieto výhrady k niektorým ustanoveniam zákona o odpadoch by postačovali na ich premietnutie do pripomienok pri vrátení zákona Národnej rade SR, avšak navrhnúť len vypustenie kritizovaných ustanovení nie je podľa neho postačujúce. Vypustenie vyššie uvedených ustanovení zákona by si vyžadovalo prepracovanie viacerých na ne nadväzujúcich ustanovení zákona. Na to prezident Slovenskej republiky nie je oprávnený, keďže nedisponuje právom zákonodarnej iniciatívy a nemôže v rámci práva veta navrhovať poslancom parlamentu takúto rozsiahlu novelizáciu schváleného zákona. Ministerstvo životného prostredia víta rozhodnutie prezidenta zákon napriek výhradám podpísať a bude dohliadať na dodržiavanie zákona v súlade so slovenskou a európskou legislatívou. Rezort je presvedčený, že nový zákon o odpadoch zaradí Slovensko aj v tejto oblasti medzi moderné a čistejšie európske krajiny, čo bude na prospech občanov, ako aj ochrany životného prostredia. Nový zákon po viac ako dvoch rokoch intenzívnej prípravy povedie k zvýšeniu miery triedenia a recyklovania a do odpadového hospodárstva vnesie transparentnosť a poriadok. Nový zákon o odpadoch bol schválený 79 hlasmi poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Nový zákon o odpadoch prináša viaceré zmeny, ku ktorým patrí napríklad:

- Rozšírená zodpovednosť výrobcov
- Zrušenie recyklačného fondu
- Sprísnenie výkupu kovov od fyzických osôb
- Zvýšenie aktivity v boji proti čiernym skládkam.

Nový zákon o odpadoch si za cieľ kladie priblíženie Slovenskej republiky k smerniciam a štandardom Európskej únie, zvýšiť triedenie a recykláciu odpadu a zavedenie transparentnosti vzťahov do odpadového hospodárstva. Pri príprave nového zákona spolupracovali s ministerstvom životného prostredia aj najvýznamnejšie subjekty odpadového hospodárstva združených v priemyselných zväzoch, samosprávy, ako aj akademická obec. K návrhu zákona prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 2665 pripomienok. Minister životného prostredia Peter Žiga v auguste 2014 legislatívny proces prerušil a zákon poslal na posúdenie Európskej komisii. Tá v rámci vnútrokomunitárneho pripomienkového konania dala novému zákonu zelenú. Okolo 300 ďalších pozmeňujúcich návrhov predložili poslanci v parlamente. Návrhy však nemenili filozofiu legislatívneho rámca. Predstavitelia IT Asociácie Slovenska a najväčšia kolektívna organizácia na zhodnocovanie elektroodpadov na Slovensku SEWA vyzvali na stiahnutie návrhu a jeho prepracovanie, kvôli riziku monopolizácie systému, klientelizmu a korupcie. So znením zákona nesúhlasilo ani Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré malo výhrady najmä k tomu, aby boli mestá a obce aj naďalej zodpovedné za čierne skládky na ich území. Výrobcovia značkových výrobkov vyjadrili so zákonom súhlas, keďže prináša transparentnejšie podmienky v systéme odpadového hospodárstva. Rozšírená zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok, ktorú nová legislatíva zavádza znamená, že výrobcovia budú zodpovedať za recykláciu a spracovanie vlastných výrobkov. Táto zodpovednosť bude platiť napríklad pre výrobcov alebo dovozcov elektrozariadení, vozidiel, pneumatík, akumulátorov, ale aj papiera, plastov alebo skla. Starostlivosť o vytriedený odpad by mali zabezpečiť novovytvorené Organizácie zodpovednosti výrobcov. Obce budú po uzavretí dohody s organizáciami povinné platiť len za vývoz zmiešaného komunálneho odpadu, čo by malo byť pre nich podľa ministra motiváciou k zvýšeniu triedenia odpadu. Ďalšou zmenou, ktorú nový zákon o odpadoch prináša je zrušenie Recyklačného fondu, ktorý už splnil svoju historickú úlohu. Jeho funkcie prejdú na výrobcov a na štát. Sprísni sa tiež výkup kovov od fyzických osôb. Zberne budú musieť uskladniť kovy na sedem dní na tzv. monitorovacom priestore, ktorý je monitorovaný kamerovým systémom. Bude možné využívať len váhy s platným certifikátom o ich ciachovaní a platby osobám, ktoré do zberní kovy prinesú budú možné len prostredníctvom prevodu na bankový účet, alebo prostredníctvom peňažného poukazu, čo by malo znížiť trestnú činnosť v oblasti výkupu kovov Ďalším cieľom nového zákona o odpadoch je boj proti čiernym skládkam, ktorých je oficiálne na Slovensku približne okolo 2 500, neoficiálne však až 7 000. Štyridsať percent sumy, ktorú občan zaplatí za uloženie odpadu na legálnej skládke, pôjde do Environmentálneho fondu, z ktorého poputujú financie na likvidáciu čiernych skládok. Boj proti čiernym skládkam ostane podľa návrhu zákona v kompetencii obcí, ale mali by sa posilniť aj kompetencie polície. Ak výška škody pri čiernej skládke presiahne 266 eur, začne polícia konať v zmysle trestného zákona. Pokuta pre tých, ktorí nelegálne uložia odpad na čiernej skládke, sa má zvýšiť takmer 10-násobne z doterajších 160 eur na 1 500 eur.

Nový zákon nadobudne účinnosť 1. 1. 2016.

zdroj: Verlag Dashöfer